Iniciatíva Solvency II a jej dopad na poisťovacie spoločnosti

Projekt Solvency II Európskej komisie vyzýva mnoho poisťovní aby znovu zvážili svoje stratégie v oblasti manažmentu rizík.

Súčasná agenda v Európskej únii – spolu s akčným plánom Európskej komisie pre finančné služby (FSAP) znamená pre poistný priemysel niekoľko závažných úloh. Nové postupy pre dozor nad poisťovacími skupinami vyvolávajú zmeny v spôsobe, akým sú európske poisťovne manažované. Najdramatickejšie zmeny akčného plánu (FSAP) prichádzajú s revíziou režimu platobnej schopnosti poisťovacích spoločností pod názvom „Solvency II“.

Solvency II: V harmónii s Basel II

Potreba reformy európskeho systému solventnosti je s nastupujúcim trendom konvergencie regulatórnych väčšmi naliehavá. Kapitálové trhy vyžadujú väčšiu stabilitu a zrozumiteľnosť v meraní solventnosti a udalosti na trhu vytvárajú budúce tenzie.

Európska komisia verí, že súčasné pravidlá Solvency by mali byť skvalitnené a zároveň by pravidlá pre banky a poisťovne mali byť harmonizované, čo je potrebné, pretože rozsah produktov, ktoré poskytujú, je konsolidovaný. O smerniciach, ktoré majú byť použité pre reguláciu, bolo vedených veľa diskusií. Nakoniec vznikol konsenzus o „troch pilieroch“ – je to podobný prístup, avšak nie identický, ako bol použitý pre Basel II – regulácie Basel Committee pre bankový priemysel.

Každý z troch pilierov Solvency II bude postihovať riziko, ktoré podstupuje poisťovateľ. Minimálny kapitál, ktorý je vyžadovaný v Pilieri I bude reflektovať riziká z poisťovania , Pilier II povzbudzuje k proaktívnemu vzťahu pri manažmente týchto rizík. Pilier III umožní pozorovateľom porovnať prístup, akým rôzni poisťovatelia pristupujú k riešeniu rizika. Napríklad poisťovateľ, ktorý chce ísť do rizikovejších oblastí by mal zniesť požiadavku na vyšší kapitál pre ten istý credit rating.

Tri piliere Solvency II

Pilier I: Požiadavky na minimálny kapitál

V súvislosti s kapitálom pre platobnú spôsobilosť poisťovní sa podmienky stali väčšmi striktné. Bude existovať požiadavka na minimálny kapitál pre solventnosť (Minimal Capital Requirements -MCR?), ako aj požiadavka na cieľový kapitál pre solventnosť (Solvency Capital Requirements – SCR?). Minimálny kapitál pre solventnosť bude závisieť od objemu podnikania v poisťovníctve a relatívne ľahko sa stanovuje. SCR je ekvivalent ku ekonomickému rizikovému kapitálu, ktorý spoločnosť potrebuje v prípade, že nastane katastrofický scenár. Pre kalkuláciu SCR bude existovať európsky štandardný model, ale členské štáty si budú schopné vytvoriť svoje vlastné interné modely podľa stanovených požiadaviek.

Pilier II: Proces dohľadu

Príslušný dohľad bude zaviazaný monitorovať objem existujúceho kapitálu. Bude zosilnená úroveň medzinárodnej spolupráce medzi úradmi dohľadu v každom členskom štáte, najmä medzi dohľadmi nad bankami a poisťovňami. Procesy auditu budú tiež koordinované a štandardizované do tej miery, ako to bude možné.

Pilier III: Zvýšená transparentnosť

Verejnosť bude mať väčší prístup k informáciám o finančnej stabilite poisťovateľov. Európska komisia očakáva, že konkurencia, ktorá z tohto vznikne, vytvorí dostatočný tlak na poisťovateľov, aby dodržiavali kvalitatívne a bezpečnostné štandardy. Ďalší vývoj v oblasti troch pilierov pokračuje ako časť druhej fázy projektu Solvency II až k ustanoveniu rámcovej direktívy.

Dopad Medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IFRS) na Solvency II

Zásada „tretieho piliera“ nezávisí priamo na príslušnom princípe účtovania, pretože požiadavka na minimálny solventný kapitál je kalkulovaná na báze celkových rizík v portfóliu záväzkov, teda nie len na základe rizík , ktoré sú v účtovníctve pokryté opravnými položkami. V skutočnosti posledné návrhy IFRS pre poisťovníctvo reprezentujú kombináciu mier a ako také nie sú veľmi vhodné na reflektovanie rizík tohto podnikania. Ale aj tak je „tretí pilier“ nepriamo závislý na základných účtovných vykazovaniach.

Pre režim solventnosti sú potrebné základné informácie o hodnote aktív a pasív. Ak tieto hodnoty už sú subjektom auditu, systém je považovaný väčšmi za dôveryhodný, čo sa solventnosti týka. Je veľmi užitočné, ak názor regulátora na to, čo je to „nesolventnosť“ je konzistentný s účtovným pohľadom. Inými slovami: ak pasíva prekračujú aktíva, vo finančnom účtovníctve je to viditeľné pre regulatórny dohľad ako posledná úroveň na spustenie ich možností intervencie. Na tomto základe držitelia poistných zmlúv a podielnici lepšie porozumejú racionalite regulatórneho režimu. V budúcnosti, ak účtovné opravné položky budú vyjadrené ako objem, ktorý poisťovateľ môže preniesť mimo svojich záväzkov, v regulatórnom režime budú môcť byť urobené praktické kroky tak, aby bolo požadované od poisťovateľa, aby postúpil svoj záväzok na iného, silnejšieho poisťovateľa ak aktíva padnú na rovnakú úroveň, akú majú pasíva.

Potenciálne následky pre poisťovateľov

Ostáva sa pozrieť, či revidované požiadavky na kapitál pre solventnosť zapríčinia nárast požadovaného kapitálu pre všetkých poisťovateľov. Z tohto vyplýva hlavne posúdenie a rozhodnutie pre každú triedu poisťovníctva a každého individuálneho poisťovateľa.
Poisťovatelia, ktorí majú podiel na vysoko rizikových druhoch podnikania a majú vysoko rizikové kapitálové investície by mali zvýšiť svoje úrovne kapitálu. Navyše, zmeny zapríčinené Solvency II zrejme povedú k úpravám cien. Napríklad „zlé riziká“ môžu doniesť v budúcnosti vyššiu poistnú prémiu, ale poisťovatelia musia garantovať toto riziko vo svojich vlastných fondoch.
Na druhej strane poisťovatelia so širokou škálou rizík – na oboch stranách účtovnej súvahy (aj na strane aktív aj na strane pasív) s dobrým programom manažmentu rizík by mohli potrebovať nižší kapitál, ak využijú nové možnosti pravidiel Solvency II.

Stanovenie stratégií rizikového manažmentu

Projekty IFSR aj Solvency II musia byť konzistentné s rizikovým manažmentom poisťovateľa. Toto je teoreticky dosiahnuteľné. V skutočnosti to prakticky vyžaduje mať sofistikované systémy a rozsiahlu dátovú základňu ako základ projektovania.
Poistný priemysel sa zoznamuje s opatreniami na posun ku systému Solvency II, ktorý vyjadruje konzistentné oceňovanie aktív a pasív a berie do väčšej úvahy požadovaný kapitál pre riziká, ktorým poisťovateľ čelí, a rozpoznáva problémy, ktoré môžu s tým byť spojené.
Pre tvorbu nového režimu solventnosti bude kritický vývoj v oblasti interného účtovníctva a v tejto oblasti budú musieť poisťovacie spoločnosti riešiť významné problémy.
Poisťovatelia s narastajúcou mierou zvažujú svoje súčasné stratégie manažmentu rizík. Mnoho poisťovateľov nemá systémy na kvantifikáciu všetkých typov rizík, ktorým čelia, a mnohé nemajú systémy riadenia rizík, ktoré musia byť vyvinuté rovnakým smerom ako implementácie v tejto oblasti v bankovom sektore. Bez takýchto systémov nebudú schopné poisťovacie spoločnosti efektívne riadiť riziko alebo stanoviť, koľko kapitálu je potrebné na krytie ich rizík.
Nie je žiadna pochybnosť, že uzávery Európskej komisie pre projekt Solvency II budú znamenať fundamentálnu reformu režimu solventnosti pre poisťovacie spoločnosti.
Solvency II vedie poisťovateľov k tomu, aby si obnovili pohľad na adekvátnosť ich súčasných stratégií na manažment rizika, jeho procesy a systémy. V rámci Solvency II budú značné požiadavky na dáta a nové technológie poskytujú príležitosť doplnenia technológií, ktoré môžu zdokonaliť spôsob, akým poisťovatelia manažujú riziká. Spoločnosti sa môžu pripraviť investovaním do riešení, ktoré môžu napomôcť lepšiemu porozumeniu týchto rizík a podnietiť viac analýz a pomôcť zvládnuť náklady na reguláciu.