Mnohým mladým dnes chýba logické myslenie

Autor: Katarína Krausová

Učí štatistiku celý svoj život a je v tom dobrá, svedčia o tom uznanlivé poznámky na jej adresu od mnohých analytikov a manažérov, s ktorými sa stretávam. Myslím, že za jej úspešnou pedagogickou činnosťou je fakt, že neustále prepája teóriu s praxou a snaží sa študentom pomôcť, aby mali po skončení školy v rukách potrebné remeslo. Jednoducho, aby boli dobrými analytikmi. Jej výučba a vplyv na mladých študentov dali podnet pre vznik klubu mladých štatistikov - Dispersus. Reč je o doc. Ing. Ivete Stankovičovej, PhD. Zaujímal ma jej pohľad na dnešných študentov, ale aj jej pracovné začiatky a súčasne aktivity. 

Váš profesný život je od začiatku spojený so štatistikou, čím Vás oslovila, a čím aj po tých rokoch dokáže stále fascinovať?

Vždy som mala rada matematiku a fyziku, chcela som ich študovať. Nakoniec som sa však nechala nahovoriť na štúdium počítačov a podala som si prihlášku na Vysokú školu ekonomickú v Bratislave na odbor ASR. Na školu ma prijali, lebo prijímacie skúšky som urobila na samé jednotky, no zaradili ma na niečo úplne iné – na účtovníctvo (tak to vtedy za socializmu chodilo). Počas štúdia ma však zaujal predmet štatistika, lebo to bola matematika a výpočty. Po skončení školy bolo voľné miesto na Katedre štatistiky FR VŠE v Bratislave, a tak som tam nastúpila. Štatistiku som si obľúbila, lebo je to matematika, a zároveň hľadanie informácií v údajoch. Baví ma to hľadanie nových a často skrytých informácií, ktoré prináša. Na začiatku nikdy neviem, čo mi z dát vyjde a na konci si buď potvrdím, alebo vyvrátim svoju hypotézu. Pokladám to za vzrušujúce a zaujímavé. Existuje veľa štatistických metód, ktoré treba stále študovať a zdokonaľovať sa v nich. Na trhu sú rôzne softvéry, v ktorých sú tieto metódy naprogramované a vedia pomocou nich analyzovať údaje z rôznych oblastí. Ja pracujem stále s inými dátami, teraz v oblasti ekonómie a manažmentu, takže robím neustále niečo nové.

Keď sme už spomenuli softvérové nástroje, kedy si sa zoznámila so SAS-om?

Veľmi dávno :-), už som vyše tridsať rokov v praxi a v podstate od začiatku. Keď som začala na katedre, mali sme tam SAS najskôr na veľkých sálových počítačoch, tzv. EC-čkach. Bolo to vďaka docentovi Jozefovi Chajdiakovi, ktorý presadzoval, aby učitelia aj študenti pracovali na škole s počítačmi a využívali dostupný softvér. V tom čase sme mali aj SPSS, rovnako sme istý čas používali na výučbu aj Statgraphics, lebo SAS bol drahý a chvíľu trvalo, kým docent Jozef Chajdiak zohnal financie. V Statgraphicu však boli chyby, a tak, keď sa zadovážil SAS, začalo sa učiť v ňom. Potom (po revolúcii, čiže po roku 1990), keď som nastúpila na Fakultu managementu, sme presadili SAS aj tu, na Univerzite Komenského v Bratislave.

Prečo si sa rozhodla pre SAS?

Každý softvér má svoje pre a proti, a keď sa ho už človek naučí, je dobré mať čo najlepšie know-how v jednom softvéri, pretože zvykať si a študovať ako sú zapracované algoritmy, výpočty a metódy v nejakom inom, je náročné. Stále ste potom na začiatku. Pre mňa je výhodné, že robím v jednom softvéri a neustále v ňom rozvíjam a zdokonaľujem svoje zručnosti. Nehovoriac o tom, že SAS vnímam ako priemyselný štandard, a keď v ňom študentov učím, tak je to aj pre nich obrovská výhoda, napr. pre prácu v banke, poisťovni a konzultačných spoločnostiach. SPSS sa v tejto oblasti používa menej, lebo je to softvér, ktorý vznikol pre oblasť sociálnych vied, i keď dnes je už tiež niekde inde. S mojimi diplomantmi som používala aj SPSS, no neuspokojoval ma, pretože jeho výstupy sú pre mňa veľmi obrázkové. Obrázok a graf sa dajú interpretovať rôzne, no číslo nepustí. Ja nie som biznis používateľ, ja som štatistik a ja to číslo potrebujem.   

Oveľa viac ako kedysi sa hovorí o analytike ako o pozadí úspechu firiem - vzrastá z roka na rok počet študentov, ktorí majú záujem o analytické predmety ako marketingová analytika a datamining? Vidia tento potenciál aj študenti?

Nevidia. Teda aspoň na školách, na ktorých učím (ekonómia a manažment). Študentov je na týchto predmetoch stále menej. Mám pocit, že o význame biznis analytiky vôbec nevedia a nepovažujú to za dôležité. Chcú študovať radšej rôzne manažérske a marketingové predmety (verbálne predmety), je to pre nich ľahšia cesta. No v poslednej dobe sa mi stále častejšie stáva, že si študent, ktorý strávil štyri roky na rôznych manažmentoch a psychológiách, nájde analytickú prácu (brigádu) v banke a začne sa hlásiť na všetky moje predmety. Chce sa za tri mesiace všetko naučiť a ešte aj písať u mňa diplomovku. Čo s ním mám robiť? Veď sa to už nedá stihnúť naučiť. Toto je dosť bežné.

Tragédia je, že ani na „MatFyze“ (FMFI UK Bratislava) študenti poriadne nevedia, čo je analytika. Ak nejdem v štvrtom ročníku osobne medzi nich a nepoviem im, prečo by ju mali študovať, tak sa mi neprihlásia na voliteľné predmety, resp. keď im poviem, čo všetko budem vyžadovať, čo by mali vedieť, tak sa zľaknú a odídu. Už ani „MatFyzáci“ nemajú k číslam blízko, hoci by sme si mysleli, že by mali mať. Aj samostatná Katedra štatistiky na FMFI UK už zanikla, lebo ju zlúčili s inou katedrou a je to už len oddelenie. Majú pomerne málo študentov, čo študujú odbor štatistika a pravdepodobnosť. Učitelia štatistiky sú tam vedecky orientovaní inak ako na analytiku. Venujú sa hlavne dizajnu experimentov a rôznym lingvistickým modelom.

Študenti štatistiku používajú zväčša vo svojich prácach len mechanicky, nezamyslia sa. Mám pocit, ako keby sa dnes študenti nechceli učiť hlbšie. Myslia si, že to všetko pôjde aj bez toho, ale nepôjde. Aj SAS je bez teórie štatistiky študentom nanič, lebo nerozumejú, čo im vlastne vyšlo. Študenti dnes jednoducho nemajú čas študovať. Chodia popri štúdiu do práce a na brigády, kde robia často aj analytikov, bez znalostí analytiky. Toto ma najviac mrzí a vlastne aj desí: ako potom naša biznis prax funguje? Ešte pred desiatimi rokmi sa mi to zdalo nádejné, ale teraz je to hrozné. Podľa mňa je to aj preto, lebo sme si zrušili maturitu z matematiky (rok 1990). Len okolo 13 – 15 % celej maturujúcej populácie, nielen z gymnázií, maturuje z matematiky a z toho ešte 40 – 60 % tú maturitu ani na prvýkrát neurobí. Aj v Čechách je to tak, ale českí stredoškoláci začnú od školského roku 2020/2021 opäť povinne maturovať z matematiky. Na Slovensku je nízky stupeň znalostí z matematiky už až alarmujúci. Ide to od základnej školy: zníženie hodín výučby z matematiky na základnej aj na strednej škole, nematurovanie na strednej, a toto všetko spôsobuje, že drvivá väčšina študentov sa stráni všetkého, čo by súviselo s matematikou a logickým myslením. Tým, že nie je povinná maturita z matematiky, pripravujeme mladých ľudí o možnosť zdokonaľovať sa v logickom myslení, lebo matematika je o tom. Ale možno svitá na lepšie časy, tento rok sa mi zdá, že na našu fakultu prišlo viac ľudí s maturitou z matematiky. Je to aj preto, lebo už dva roky máme na prijímačkách za takúto maturitu 10 bodov navyše. Dve tretiny študentov mi tento semester zdvihlo ruku, že z matematiky maturovali. Posledné roky to však bola len jedna tretina všetkých našich poslucháčov. Vedomosti z matematiky sú vo všeobecnosti nízke. Aj na „MatFyze“ majú veľmi podobnú skúsenosť. Nejde však len o matematiku, mladým celkovo chýba logické myslenie.

No sú aj mimoriadne šikovní absolventi nielen z Fakulty managementu, ale aj „MatFyzu“, sama ich poznám a hlásia sa k Vám, ako k učiteľke, ktorá ich veľa naučila. Niektorí z nich povyhrávali alebo sa umiestnili aj na popredných miestach v súťaži o najlepšiu študentskú prácu napísanú v SAS-e, resp. boli ocenení cenou rektora či dekana. Ste s nimi v kontakte?

Áno, stretávam sa s nimi aj na Vašich podujatiach. Organizujem každoročne konferenciu Výpočtová štatistika a chodia mi na ňu prednášať veci z praxe. Odovzdávajú tak svojim mladším kolegom (ešte študentom) svoje skúsenosti a aj sponzorsky sa snažia našu konferenciu podporiť. Moji diplomanti pracujú prevažne vo finančných inštitúciách a v konzultačných spoločnostiach.

Už druhý rok vediete Slovenskú štatistickú a demografickú spoločnosť (SŠDS) ako jej predsedníčka. Vždy okolo Mikuláša organizujete spomínanú konferenciu Výpočtová štatistika. Aké ďalšie aktivity máte počas roka, resp. aké sú synergie medzi pedagogickou činnosťou a prácou pre SŠDS?

Práca pre SŠDS je dobrovoľnícka činnosť a vyžaduje si veľa času a môjho úsilia. Vydávame časopis Forum Statisticum Slovacum (FSS), ktorý vediem a počas roka máme minimálne 5 rôznych akcií. No problém je dnes s účasťou na nich. Prezenčné listiny na našich akciách sú vyskladané väčšinou len z pracovníkov Štatistického úradu SR, univerzít a niekoľkých odborníkov z praxe, prípadne pár študentov. Každým rokom na ne chodí menej a menej mladých ľudí, niektorí ani neprídu osobne, svoje príspevky pošlú len e-mailom. Pedagogickí pracovníci majú kritériá hodnotenia založené len na vedecko-výskumnej činnosti, nikoho nezaujíma či učíš a ako učíš, a či Ťa majú študenti radi, ale len kde publikuješ, čiže len práce – projekty a články v akreditovaných, recenzovaných a indexovaných časopisoch. No aj mladých ľudí je treba naučiť písať odborné články a nikoho dnes nezaujíma, kto a ako to bude robiť. Som v redakčných radách niekoľkých odborných časopisov. Naše slovenské štatistické časopisy FSS a Slovenská štatistika a demografia (vydáva Štatistický úradu SR) nie sú indexované. Zatiaľ sa nám to nepodarilo a teraz, keď je taký pretlak časopisov, ani neviem ako a kedy sa nám to podarí. Len indexovať zborník z konferencie trvá dva roky a v roku, kedy je vydaný sa Vám teda ani vaša publikačná činnosť nepočíta. Ale stále sme v SŠDS úspešní v organizovaní akcií a vydávame i zborníky. V Českej republike má napríklad Česká štatistická spoločnosť do roka len jednu alebo žiadnu akciu.

Viem, že konferencia Výpočtová štatistika má aj blok pre študentov, prehliadku ich prác, ktorý zastrešuje klub Dispersus.

Z roka na rok je stále väčší problém získať študentov a to nielen z Bratislavy, ale z celého Slovenska. Všetci pedagógovia vidíme, že takmer nikomu na škole sa nechce robiť nič navyše. Chcú skončiť školu, mať papier.

Ako z tohto bezútešného stavu von?

Jednoznačne marketing na stredných školách, aby už mladí žiaci vedeli, že analytiku v praxi treba, aby išli študovať štatistiku a tie odbory, kde sa pracuje s analýzou dát a kvantitatívnymi metódami. Nevedia, aké to je dôležité, netušia, že existuje nejaká bioštatistika, ako sa pracuje so štatistikou v medicíne, farmácii, geografii ........ Študenti ekonómie a manažmentu si myslia, že pre nich je štatistika zbytočná a v praxi sa s ňou nestretnú. Opak je však pravdou!